História Drgoňovej doliny

Slová na úvod

Cieľom tejto podstránky je čitateľovi stručne priblížiť históriu Starej Turej a rozsiahlych kopaníc, ako aj päťdesiatročnú históriu nášho Dobrovoľného hasičského zboru.

Neľahké životné podmienky, aké poskytovala oblasť pod Javorinou, si vyžadovali od obyvateľov v tejto oblasti veľa úsilia, obetavosti, ale aj lásky a citu k rodnému kraju. Tento vzťah formoval i mentalitu ľudu, pre ktorý je dodnes charakteristická pracovitosť, nezmieriteľnosť s útlakom a hlboko zakorenené národné povedomie.

Z týchto vlastností nášho ľudu a snahy navzájom si pomáhať, bol pred päťdesiatimi rokmi, v októbri 1954, založený Dobrovoľný hasičský zbor v Drgoňovej Doline. Za 50 rokov existencie sa v hasičskom zbore vystriedalo veľa členov. Žiaľ, mnohí už nie sú medzi nami. Po celú dobu hasičský zbor predstavoval výborný kolektív, bol vedený schopnými a pre požiarnu ochranu oddanými funkcionármi. Pri výstavbe hasičskej zbrojnice, vodných rezervárov, kultúrneho areálu na Dolinkách, výcvikového areálu pod Skalkami, ubytovne pre šoféra autobusu, pri údržbe hasičskej techniky, členovia bezplatne odpracovali tisíce brigádnických hodín. Členovia zboru sa aktívne zúčastňovali na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach.

Veľký dôraz sa kládol aj na výchovu mladých hasičov. Po celú túto dobu Dobrovoľný hasičský zbor dosahoval dobré výsledky v okrskových, okresných, krajských a pohárových súťažiach.

Dôslednou prevenciou, účasťou pri likvidácii požiarov, pri povodniach a pri inej zásahovej činnosti, členovia hasičského zboru, za dobu svojho trvania, zachránili veľké hodnoty.

Napriek odstupu desaťročí, treba zakladateľom hasičského zboru v Drgoňovej Doline, ich nasledovníkom, bývalým i terajším funkcionárom Mestského úradu v Starej Turej a občanom, poďakovať za vykonanú prácu, dosiahnuté výsledky, materiálnu pomoc, a dôstojnú reprezentáciu Starej Turej.

Nadväzujúc na dosiahnuté výsledky za uplynulých 50 rokov, má náš Dobrovoľný hasičský zbor všetky predpoklady, plniť prostredníctvom svojich členov a funkcionárov krásne a humánne poslanie v prospech našich občanov.

Späť hore

Z histórie Starej Turej

Na slovensko-moravskom pohraničí, v podjavorinskej oblasti, leží mesto Stará Turá. Oblasť lemuje na severe Veľká Javorina (970m.n.m.) - najvyšší vrch Bielych Karpát, na juhu posledné výbežky Malých Karpát, ktoré sa skláňajú a strácajú pri Váhu neďaleko Nového Mesta nad Váhom.

Z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska, leží Stará Turá v Myjavskej pahorkatine, ktorá pokrýva územie medzi Bielymi Karpatami (západná časť) a Malými Karpatami (severná časť). Myjavská pahorkatina má dve odlišné časti: západnú, kedysi tvorenú prevažne územím feudálneho panstva hradu Branč a východnú, bývalé územie panstva hradu Čachtice.

Toky riek mali mimoriadny význam pri osídľovaní v predhistorickom i historickom období. Osídlenie postupovalo rýchlejšie v rovinatých oblastiach, pomalšie v pahorkatinách, najmä tam, kde pahorky prechádzali do horstiev.

Stará Turá ležala pomerne ďaleko od čulých pravekých stredísk i od považskej, neskôr od takzvanej Českej cesty. Napriek tomu do tejto oblasti prenikol pračlovek. Dôvodom osídlenia bola teplá voda rieky Teplice a miernejšia klíma.

Práve z chotára Starej Turej sa zachovalo niekoľko cenných nálezov, ktoré dokazujú, aspoň sporadické, osídlenie. Archeologické nálezy, bronzové a železné predmety, boli objavené priamo v oblasti Starej Turej.

Vznik Starej Turej sa nedá presne zistiť. Usudzuje sa, že ju založili v dobe pohanskej. Prvý raz sa Stará Turá spomína v roku 1392 v donačnej listine, keď kráľ Žigmund zahrnul obec zvanú "Tur" k Čachtickému panstvu, ktoré daroval Štiborovi zo Štiboríc. Po smrti Štibora, v roku 1436, kráľ Žigmund daroval Čachtické panstvo Michalovi Orsághovi. Bol urobený portálny súpis celého panstva. Stará Turá mala v tom čase 5 port (porta - sídelná jednotka, neskôr usadlosť a daňová jednotka). Stará Turá patrila medzi najmenšie obce Čachtického panstva.

Keď v roku 1467 porazil kráľ Matej I. poslednú baštu Jiskrových bratríkov pri Veľkých Kostoľanoch, ich vodca, Ján Švehla, utekal na koni z bojiska cez Starú Turú na Moravu. Staroturania ho však zajali (považovali ho za zbojníka) a odviedli zemepánovi na Čachtický hrad. Ten ho odovzdal kráľovi, ktorý ho dal popraviť. Za tento prejav "poddanskej poslušnosti" zemepánovi, Staroturania dostali od kráľa Mateja I. výsadnú listinu, ktorou získali podobné privilégiá, aké užívali niektoré mestečká. Boli oslobodení od platenia daní a po celej krajine nemuseli platiť mýto. Preto sa pustili do obchodovania. Do obce plynuli peniaze a Stará Turá nastúpila cestu postupného rozvoja.

Na prelome 15. a 16. storočia sa Stará Turá osamostatnila od Vaďoviec po cirkevnej stránke, bol postavený kamenný kostolík na vršku za mestom. Stála pri ňom aj veža, už staršieho pôvodu, ktorá mala obrannú funkciu.

Pri portálnom súpise v roku 1568, malo mestečko Stará Turá už 35 usadlostí a 2 mlyny. Po roku 1580 sa zmenil, respektíve dotvoril aj názov obce, niekdajšia Turá sa začala nazývať Stará Turá. V roku 1580 totiž vznikla pri Myjave osada Turá Lúka, a aby sa názvy obcí nemýlili, Turá ako staršia obec prijala prívlastok "Stará".

Na začiatku 16. storočia, po vpáde Turkov, bol zaznamenaný príliv nového obyvateľstva z južného Slovenska, ktoré osídľovalo kopanice v podjavorinskej oblasti. Z tohto obdobia sa zachovali záznamy o vzniku nových kopaníc: Drgoňova Dolina, Durcova Dolina, Paprad, Súš, Černochov Vrch, Jazviny, Topolecká, Podlipovec, U Mikulcov a U Koštialov.

osada

Rozvoj rastúceho mestečka potvrdzuje aj stavba nového kostola priamo v obci po roku 1569. Urbárny súpis z roku 1641 bol prvým dôkladným súpisom obyvateľstva a majetku, pri každom mene bolo uvedené aj remeslo, aké remeselník vykonával. V obci boli už tri mlyny.

O svoje výsady, z čias kráľa Mateja I., museli Staroturania tvrdo bojovať. Či už to bolo pri zmene kráľa, alebo vtedy, keď ich kráľovské výsady neuznávali ani zemepáni, striedajúci sa na čachtickom panstve. Okrem ochrany pred mýtnikmi, získali 1. apríla 1669 aj jarmočné privilégium, ktoré im udelil kráľ Leopold I.

Evanjelická reformácia zasiahla aj Starú Turú. Už z roku 1611 sa zachoval záznam o evanjelickom kostole so samostatným zborom a kňazom. V roku 1646 prestúpil zemepán Nádaždy I. na katolícku vieru a zo Starej Turej vypovedal evanjelického kňaza aj učiteľa. Predpokladá sa, že v Starej Turej vznikla evanjelická škola už pred rokom 1641.

Po porážke českých stavov v bitke na Bielej Hore, v roku 1629, prichádzali na Slovensko emigranti z prenasledovaných českých a moravských protestantských rodín. Osídľovali celú oblasť Myjavskej pahorkatiny, vrátane Starej Turej a okolitých kopaníc. Sťahovalo sa aj veľké množstvo inteligencie, ktorá prispela k rozvoju slovenskej vzdelanosti a kultúry. Priniesli so sebou aj bohatú českú literárnu tvorbu. Z ich prostredia vzišli literáti, ktorí významne prispeli k rozvoju slovenskej kultúry, ako boli Juraj Tranovský, Jakub Jakobeus a ďalší.

Rekatolizácia v Starej Turej formálne zvíťazila. Napriek tomu vizitačná zápisnica z roku 1692 zaznamenáva 2300 dospelých obyvateľov, z toho len 600 katolíkov.

Po vyhlásení tolerančného patentu, v roku 1781, si staroturanskí evanjelici, v období rokov 1784 - 1785, postavili tolerančný kostol, faru, modlitebňu a školu.

Sedemnáste storočie bolo na Slovensku veľmi "krvavé". Striedali sa nájazdy Turkov, vojny, povstania a nepokoje. Napriek tomu sa Stará Turá rozrástla a v roku 1715 mala 208 usadlostí.

Osemnáste storočie a polovica devätnásteho storočia dotvorili charakter Starej Turej ako feudálneho mestečka. Pri súpise z roku 1828 bolo zaznamenaných 926 domov a 6488 obyvateľov. V tomto období sa rozvíjali rôzne remeslá a vznikali cechy. Stará Turá mala už 95 remeselníkov. V prvej polovici 19. storočia boli Staroturania spolu s Brezovanmi najvýznamnejšími výrobcami kožených čižiem v Nitrianskej stolici. Od roku 1787 boli aj zakladatelia a šíritelia bryndziarstva na Slovensku. Bryndzu vyrobenú na strednom Slovensku exportovali takmer po celej Európe.

Od roku 1769 začala v Topoleckej pracovať papiereň. Vyrobený papier, mal vodoznak s nápisom "A.Turá" (Alte Turá). Od roku 1777 pracovala v Starej Turej "valcha", ktorú využívali súkenníci. Staroturania boli veľmi podnikaví. Obchodovali so svojimi výrobkami z dreva, syrom, maslom, bryndzou, slivovicou a ovocím po celom Rakúsko - Uhorsku.

Rok 1848 priviedol mesto na prah hospodársko - spoločenských premien. Vír revolučných udalostí prebudil k novému životu i Starú Turú, keď sa 600 staroturanských dobrovoľníkov postavilo pod zástavy Štúrovsko - hurbanovského povstania. 27. septembra 1848 sa odohrala bitka povstalcov a maďarskej gardy priamo v Starej Turej. Pri ústupe maďarské gardy mesto zapálili a Stará Turá, až na niekoľko domov a dva kostoly, vyhorela. Na druhý deň sa ten istý obraz zopakoval v Lubine. Maďarská garda vypálila 162 domov a 63 stodôl.

Slovenské povstanie v roku 1848 zblížilo Slovákov a Čechov viac ako kedykoľvek predtým. Slovenské národné hnutie a kultúrny život na Starej Turej sa ešte prehĺbil po založení Matice slovenskej v Martine. Spolupráca medzi zakladateľmi Matice, Štefanom Moyzesom, ktorý bol katolík a Karolom Kuzmánym, evanjelikom, bola príkladom pre spoluprácu aj medzi staroturanskými katolíkmi a evanjelikmi. Okrem Martina, mala Stará Turá najviac členov v Matici a na jej výstavbu prispeli viac ako 2000 zlatými. V ďalších rokoch prispievali Staroturania aj na výstavbu a činnosť slovenských gymnázií.

Ani v deväťdesiatich rokoch 19. storočia sa mesto nevzdalo politického života. Vytrvalá národnobuditeľská činnosť celých generácií, spojená s výchovou, striedmosťou a zmyslom pre česť, pretvárali Starú Turú. Do celého diania zasiahli štyri roky prvej svetovej vojny, ktoré ťažko poznamenali životy obyvateľov Starej Turej. Na bojiskách padlo 118 mužov, zajatých bolo 184 a nezvestných 77, zväčša živitelia rodín.

Po vyhlásení Československej republiky, 28. októbra 1918, bola na Starej Turej dňa 4. novembra 1918 založená Slovenská národná rada, ktorá prevzala správu obce až do volieb do Snemu. Kapitalistická ČSR nesplnila očakávania občanov ani v tomto kraji. Hospodárska kríza, nezamestnanosť a nespokojnosť, spôsobili v tejto oblasti hromadné vysťahovalectvo. Nezamestnanosť sa podarilo zmierniť výstavbou železnice z Nového mesta nad Váhom do Veselí nad Moravou.

Stará Turá, kedysi obec roľníkov, remeselníkov a obchodníkov, si postupne budovala skromný priemysel. Najstarším podnikom bola obecná teheľňa a vápenka. V roku 1924 vznikol podnik Mikuláša Poláka, ktorý bola zameraný na výrobu drevených hračiek a dreveného tovaru. V októbri 1935, bol bratmi Micherovcami založený pobočný závod na výrobu vodomerov, plynomerov a kovového tovaru. V tom roku pracovalo v závode Michera len 40 robotníkov, ale v roku 1945 to bolo už 1030 robotníkov. Závod bol zameraný prevažne na zbrojnú výrobu pre nemeckú armádu. V roku 1942 začala pracovať účastinná spoločnosť Angora.

V rokoch 1938 - 1945 na obyvateľov Starej Turej a kopaníc negatívne doľahol nástup fašizmu a udalosti druhej svetovej vojny. S upevňovaním moci fašistickej vlády na Slovensku, prišlo prenasledovanie zo strany domácich kolaborantov. Do protifašistického odboja nevstúpila len jedna obec, ale celá oblasť pod Javorinou. V roku 1943 sa na Javorine vytvorila prvá ozbrojená skupina, oddiel Hurbanovcov. Stal sa základom II. Stalinovej brigády, ktorej veliteľom bol plukovník Červenej armády Ilja Danielovič Dibrov. 12.októbra 1944, pod velením kapitána Miloša Uhra, podstúpil tento oddiel veľký bojový krst priamo v Starej Turej, kde bola nemecká posádka, asi 600 vojakov. V nočnom boji padlo 136 nemeckých vojakov a 2 partizáni a zranených bolo 43 nemeckých okupantov a 18 partizánov. Fašisti sa za tento prepad kruto mstili na bezbranných občanoch. Začiatkom marca 1945 v osade Nárcie zaživa upálili 9 partizánov, celú osadu vyplienili a vypálili. V osade Hlavina zavraždili 3 občanov, medzi nimi bol aj starec a malý chlapec.

Slobodný ľud si uctil pamiatku padlých bojovníkov, partizánov II. Stalinovej brigády, keď ich uložil na večný odpočinok na vrchu Roh pri Starej Turej. Pod pamätníkom odpočíva 45 partizánov spolu s veliteľom kapitánom Milošom Uhrom, spoločne tu ležia Slováci, Moraváci, Češi a bojovníci ostatných slovanských národov.

Po oslobodení sa celá oblasť pod Javorinou zmenila na nepoznanie. Rozrástol sa podnik Chirana a začala sa rozvíjať moderná poľnohospodárska veľkovýroba. Z kedysi zabudnutej obce pod Javorinou vyrástlo moderné mesto s rozsiahlou výstavbou a stalo sa sídlom významných hospodárskych a spoločenských inštitúcií, škôl, športových a rekreačných zariadení.

V roku 1964 bol Starej Turej udelený štatút mesta, od roku 1971 má mesto i svoj znak, ktorý vyjadruje jeho históriu. Na hrebeni lomeného vrchu Javoriny je vyobrazený "tur", pripomínajúci pôvodné pomenovanie mesta. Na svahu Javoriny sú tri zlaté lipové listy, ktoré pre ľud tohto kraja symbolizujú historicky významné obdobia. Prvé obdobie osídľovania Starej Turej a kopaníc po bitke na Bielej hore, druhé obdobie Hurbanovského povstania a tretie obdobie Slovenského národného povstania. Tri listy slovanskej lipy súčasne vyjadrujú bratstvo Čechov, Moravanov a Slovákov, spojených spoločnými revolučnými tradíciami v boji za pokrok, národnú slobodu a sociálnu spravodlivosť. Symbolom priateľstva sa stala Javorina, ktorá je od roku 1860 miestom pravidelných bratských stretnutí.

Späť hore

Z histórie hasičskej ochrany na Slovensku

Oheň mal v celých dejinách pre človeka a jeho hospodársky a spoločenský život veľký význam. V minulosti poskytoval teplo, ochranu pred dravou zverou, možnosť pripravovať pokrmy, pomáhal pri mýtení lesov, ktoré sa menili na úrodné polia, pri tavení rudy a výrobe kovových nástrojov. To, že oheň je "dobrý sluha, ale zlý pán", si človek uvedomil až vtedy, keď nad ním stratil kontrolu, keď sa zmenil v požiar, ktorý ničí výsledky ľudského úsilia a práce. Na nízkom stupni vzdelanosti sa človek usiloval oheň uzmieriť darmi a obetami. Keď však spoznal, že "božia pomoc" nepomáha, začal sa spoliehať na vlastnú silu a hľadal spôsob a prostriedky, ktorými by sa proti tomuto živlu chránil.

Už v období staroveku mali Egypt, Babylon, Asýria a iné štáty organizovanú ochranu pred ohňom. Prvú hasičskú striekačku skonštruoval grécky matematik Ktésibios ešte v období pred naším letopočtom. Rímsky cisár Rufus Egnatus už v roku 21 pred naším letopočtom nechal vycvičiť 600 otrokov pre boj s požiarmi.

Na začiatku ranného stredoveku sa hasičstvo na Slovensku rozvíjalo veľmi pomaly. Feudáli bývali v kamenných hradoch a o bezpečnosť v poddanských obciach nemali záujem. Najvýznamnejšou črtou 13. a 14. storočia bol rozvoj kolonizácie, keď sa na malých plochách koncentrovalo veľké množstvo ľudí do obcí a miest. Drevené a neskôr hlinené domy pokryté slamou a šindelom, hospodárske budovy plné slamy, sena a iných horľavých materiálov boli príčinou, že často ľahli popolom celé dediny a mestá, ktoré sa potom dlhú dobu nemohli spamätať z takého nešťastia.

Aby sa zabránilo požiarom, vznikali prvé stručné smernice. Zo slovenských miest máme prvé správy zo Spiša z roku 1370, ktoré dokumentujú, že v tej dobe sa podpaľačstvo trestalo upálením.

poziar1

Prvý hasičský poriadok Bratislavy, ktorý bol vydaný v roku 1400, obsahoval 15 bodov. 21. septembra 1751 vydala cisárovná Mária Terézia patent, ktorý sa týkal len hasičských poriadkov. V roku 1785 vydal cisár Jozef II. nariadenie, ktoré platilo ako všeobecný požiarny poriadok pre celú krajinu. Veľkú pozornosť vzbudilo ustanovenie, podľa ktorého sa mali zrušiť všetky drevené a prútené komíny. Komíny museli byť murované. Za panovania Mateja Korvína bolo vydané nariadenie o pravidelnom čistení komínov.

Prvé dobrovoľné hasičské zbory sa na Slovensku začali zakladať v šesťdesiatych rokoch 19.storočia. Do tej doby mali hasenie požiarov vo svojej kompetencii cechy a zásah vždy viedol mešťanosta.

Podľa doteraz známych údajov, je najstarším hasičským spolkom na území Slovenska zbor v Prešove, ktorý bol založený v roku 1847. Druhý hasičský zbor bol založený v roku 1863 v Spišských Vlachoch. Bol to povinný zbor, vytvorený po veľkom požiari v roku 1862, kedy zhorelo 176 obytných domov a 142 stodôl. Neskôr boli založené zbory v Bratislave v roku 1868 a v Nitre v roku 1869.

Veľký počet novozaložených hasičských zborov bol zaznamenaný v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Do roku 1900 boli hasičské zbory založené takmer vo všetkých väčších mestách a dedinách.

K prudkému rozvoju hasičskej myšlienky veľmi prispel aj článok profesora Gočara, uverejnený v Národných novinách v roku 1872 pod názvom "Zakladajme hasičské zbory". Zbory podľa neho nemali plniť len úlohu pri prevencii a likvidácii požiarov, ale mali to byť spolky, ktoré by zohrali pozitívnu úlohu v procese formovania slovenského národného povedomia a v boji proti maďarizácii. Cieľom týchto spolkov teda nebol len boj proti požiarom, ale bol to i boj za národnú nezávislosť a za šírenie a uplatnenie slovenčiny ako úradnej reči.

Prelomom bolo založenie hasičského zboru v Martine, 12. apríla 1873. Martin bol považovaný za pôsobisko hlavných činiteľov slovenského národa. Okrem Jozefa Kohúta, ktorý bol 33 rokov veliteľom zboru, medzi členov patrili aj ďalší poprední slovenskí národní buditelia. Tento hasičský zbor vydal v roku 1873 prvý hasičský cvičebný poriadok v slovenčine, zatiaľ čo v ostatných zboroch na Slovensku, sa ako veliaca reč používala maďarčina alebo nemčina.

V tomto období sa formovala aj myšlienka o vytvorení celoštátneho vedenia hasičských zborov. Dňa 18. februára 1877 bol vytvorený prvý "Tatranský hasičský zväz", ktorý organizoval činnosť zborov zo Šarišskej župy, Spiša a Gemeru. Neskôr, pod vplyvom silného maďarizačného procesu, bol tento zväz zrušený.

Pozitívny vplyv na rozvoj a činnosť hasičských spolkov na Slovensku mal vznik 1. ČSR v roku 1918. Po roku 1925, vďaka technickému pokroku, sa rozvíjala i moderná hasičská technika a dochádzalo k zavádzaniu nových motorových striekačiek, ktoré veľmi prispeli k zefektívneniu práce dobrovoľných hasičských zborov.

Slovenská hasičská ochrana veľmi utrpela po Mníchove 1938. "Slovenská zemská hasičská jednota" sa rozpadla po odtrhnutí južných území Slovenska Maďarskom.

Po druhej svetovej vojne sa zmenilo požiarnické vybavenie, stavali sa nové hasičské zbrojnice, zdokonalili sa smernice požiarnej ochrany a prevencie. To všetko predstavovalo veľké možnosti pre výchovu a dobrý výcvik nových členov. Začali sa zakladať hasičské zbory aj v menších mestách a dedinách.

Ak sa vrátime do minulosti, ani oblasť Starej Turej a okolitých kopaníc nebola ušetrená od živelných pohrôm spôsobených požiarmi. Ešte pred založením Dobrovoľného hasičského zboru v Starej Turej, v roku 1902, vynakladali predstavitelia obce značné finančné prostriedky na zakúpenie skromnej požiarnej techniky. Tá pozostávala z vozov so sudmi, ktoré boli určené na dovoz vody na požiarisko, z vedier na nosenie vody a z hákov na strhávanie horiacich striech. Neskôr to boli ručné striekačky, v ktorých sa dala voda dopraviť priamo k požiaru.

Takáto jednoduchá požiarna ochrana bola v minulosti vybudovaná aj v Drgoňovej Doline. Pri nie veľmi hlbokej, ale na vodu bohatej studni, nachádzajúcej sa pri domoch Jána a Antona Urbančíkov, bola postavená malá drevená "šopa", v ktorej bola umiestnená ručná striekačka. Občania Drgoňovej Doliny tento objekt nazývali "sikálna", respektíve "pri sikálni".

poziar2

Striekačka bola veľmi jednoduchá a zodpovedala technickej vyspelosti tej doby. Skladala sa z oceľovej vane, dvoch tlakových valcov, vahadiel, výtlačných hadíc s prúdnicou a štyroch drevených "špalíkov", na ktorých bola pri čerpaní vody umiestnená. Mala dve kolesá a k vodnému zdroju ju dopravila obsluha. Do vane striekačky sa nalievala voda z vedier ručne, vahadlá obsluhovali štyri osoby (väčšinou muži). Súčasťou výbavy striekačky boli ešte háky, ktorými sa ťahala voda zo studní. Dodnes sa, žiaľ, tento vzácny "klenot" hasičskej histórie nezachoval. V albume hasičského zboru sa zachovala len jediná fotografia rozpadajúcej sa "sikálne". Údaje o "sikálni" a striekačke získal autor od pamätníkov, najmä od Martina Durca z Drgoňovej Doliny, ktorý sa v tomto roku dožíva 93 rokov. Podľa jeho spomienok bola vybudovaná z obecných peňazí okolo roku 1913. Striekačka bola použitá aj pri hasení veľkého požiaru vo februári 1930, keď horela Durcova Dolina. Zhorelo 8 stodôl a 2 domy.

Späť hore

Vznik dobrovoľného hasičského zboru v Drgoňovej Doline

Podľa dostupných písomných materiálov a žijúcich pamätníkov, zakladateľom Dobrovoľného hasičského zboru v Drgoňovej Doline bol Tomáš Čudrnák.

Na jar, 22. marca 1954, zvolal prvú schôdzu, ktorá sa konala v stolárskej dielni Pavla Sadloňa. Na tejto schôdzi sa zišli nasledujúci občania: Tomáš Čudrnák, Pavol Sadloň, Samuel Medňanský, Milan Buno, Dušan Durec, Štefan Buno, Pavol Buno, Ján Lukáč, Jozef Kuhajda, Ján Mikulec, Štefan Mikulec a Ján Stančík. Títo dobrovoľníci vytvorili základ novozaloženého hasičského zboru.

Na druhej schôdzi bol zvolený prvý výbor Dobrovoľného hasičského zboru, v zložení: Tomáš Čudrnák - predseda, Pavol Sadloň - veliteľ, Jozef Kuhajda - tajomník a Štefan Buno - hospodár. Členovia výboru informovali predsedu MsNV v Starej Turej pána Štefana Poláka, ktorý bol toho času aj predsedom Dobrovoľného požiarneho zboru v Starej Turej - mesto, o založení nového Dobrovoľného hasičského zboru (ďalej DHZ) v Drgoňovej Doline. Zároveň ho požiadali o materiálnu a odbornú pomoc, ktorú im Štefan Polák prisľúbil.

V apríli 1954 pridelil MsNV v Starej Turej novozaloženému DHZ ručnú, koňmi ťahanú striekačku.

vznik1

Odovzdávanie sa uskutočnilo v nedeľu 6. júla 1954 v popoludňajších hodinách na hasičskej tanečnej zábave v Čudrnákovom sade pod lipou. Striekačku zo Starej Turej priviezol do sadu na svojich vyzdobených koňoch Milan Buno. Na slávnostnom odovzdávaní sa zúčastnili Štefan Polák - predseda MsNV, pán Juráš - tajomník MsNV, hasiči zo Starej Turej - mesto a hasiči z Paprade.

Protipožiarna ochrana a preventívna činnosť DHZ v Drgoňovej Doline sa odvtedy vzťahovala nielen na túto osadu, ale aj na okolité osady: Durcova Dolina, Černochov Vrch a U Vankov.

Už v máji 1955 začal pripravovať členov zboru do okrskovej súťaže, v kategórii "bezmotorových" pán Alojz Vallo, inštruktor DHZ Stará Turá - mesto.

V apríli 1956 na výročnej členskej schôdzi, bol zvolený nový výbor v zložení: Ján Mikulec - veliteľ, Samuel Medňanský - tajomník a Štefan Buno - hospodár. Na tejto schôdzi boli prijatí i noví členovia: Imrich Buno, Dušan Lukáč, Pavol Stančík, Michal Stančík, Michal Urbančík, Miroslav Durec, Gustav Buno a Ondrej Buno.

Na okrskovej súťaži, ktorá sa konala 10. júna 1956 v Lubine, sa dobre pripravené družstvo, v kategórii "bezmotorových", umiestnilo tak, že postúpilo do okresnej súťaže. Tá sa konala 8. júla 1956 v Novom Meste nad Váhom. Družstvo DHZ Drgoňova Dolina sa umiestnilo na prvom mieste a za tento výkon bolo odmenené novou motorovou striekačkou PPS 8. Na tomto úspechu mal veľkú zásluhu Alojz Vallo.

vznik2

Na členskej schôdzi, 25. júla 1956, boli do zboru prijatí noví dorastenci: Pavol Durec st., Ivan Durec, Ján Durec st., Ambróz Slezák, Pavol Durec ml., Pavol Biesik, Ján Buno, Ján Durec ml., Dušan Sadloň a Ján Urbančík.

Na výročnej členskej schôdzi, 3. marca 1957, bol zvolený nový výbor: Pavol Stančík - predseda, Ján Mikulec - veliteľ, Samuel Medňanský - tajomník, Pavol Sadloň - preventívny referent, Štefan Mikulec - kultúrny referent, Imrich Buno a Milan Buno - revízori, Ján Buno a Gustáv Buno - členovia výboru. Do zboru boli prijatí aj noví členovia: Milan Klimáček a Michal Slezák.

V roku 1957 mal DHZ už dve družstvá, družstvo mužov a družstvo dorastencov, ktoré ho reprezentovali v okrskovej súťaži 23. júna na ihrisku v Starej Turej.

V júli 1957, bolo zástupcami ONV v Novom Meste nad Váhom, spolu s predsedom MsNV v Starej Turej Štefanom Polákom a stavebným technikom Pavlom Sabom, vymedzené vhodné miesto pre výstavbu hasičskej zbrojnice. Prvá brigáda sa uskutočnila už 30. augusta 1957 a zúčastnili sa jej: Ján Mikulec, Štefan Mikulec, Milan Buno, Samuel Medňanský a občan Milan Stančík. Pri výkopoch základov a betónovaní pomáhali aj hasiči z n.p. Presná Mechanika zo Starej Turej.

Na výročnej členskej schôdzi vo výbore nahradil preventívneho referenta Pavla Sadloňa Pavol Durec st.

V roku 1958 sa družstvo mužov a družstvo dorastencov zúčastnilo okrskovej súťaže, ktorá sa konala v Lubine. Na hasičskej zbrojnici sa postavili obvodové múry a veža. Bol prijatý nový člen zboru Gustáv Vašek.

V roku 1959 sa intenzívne pracovalo na výstavbe hasičskej zbrojnice, v auguste sa dokončilo zastrešenie. Uskutočnili sa tri miestne námetové cvičenia. V okrskovej súťaži na ihrisku v Starej Turej sa družstvo mužov umiestnilo na 2.mieste a družstvo dorastencov na 1.mieste.

V roku 1960 boli na hasičskej zbrojnici dokončené vonkajšie omietky. Činnosť zboru bola v tomto roku zameraná na úpravu okolia zbrojnice, konali sa námetové cvičenia, boli vytvorené žatevné hliadky a dôraz sa kládol na prevenciu.

V roku 1961 sa okrsková súťaž nekonala. Záverečné stavebné práce pokračovali, robili sa omietky a ďalšie úpravy na hasičskej zbrojnici. Ostatné činnosti zabezpečoval výbor podľa plánu práce. Na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor: Pavol Stančík - predseda, Ján Mikulec - veliteľ, Ján Durec st. - tajomník a pokladník, Samuel Medňanský - preventívny referent a Imrich Buno - revízor.

Na okrskovej súťaži v Lubine, v roku 1962, sa zúčastnilo družstvo mužov. Na hasičskej zbrojnici boli v tomto roku dokončené práce na prízemí. Výročná členská schôdza sa po prvý raz konala v novej hasičskej zbrojnici, v klubovni pri schodišti. Bol zvolený nový výbor: Pavol Stančík - predseda, Pavol Durec st. - veliteľ, Ján Durec st. - tajomník a pokladník, Samuel Medňanský - preventívny referent, Gustáv Buno - hospodár, Miroslav Durec a Milan Klimáček - revízori. Do zboru boli prijaté aj nové členky: Anna Bunová, Anna Koštialová, Božena Durcová, Emília Durcová, Dana Sadloňová, Oľga Malárová, Zdenka Vojtková, Darina Sadloňová a Anna Všetulová.

V roku 1963 sa po prvý raz, okrem družstva mužov a dorastencov, zúčastnilo na okrskovej súťaži v Starej Turej aj družstvo žien, ktoré postúpilo do okresnej súťaže. Najviac času sa venovalo posledným prácam na dokončení hasičskej zbrojnice a na úprave jej okolia. Za pomoc treba poďakovať aj občanom: Štefanovi Koštialovi, Danielovi Vojtkovi z Durcovej Doliny a Šimonovi Durcovi z Drgoňovej Doliny.

Dňa 5. júla 1964 bola do užívania hasičskému zboru slávnostne odovzdaná nová zbrojnica, za účasti predsedu MsNV Stará Turá Michala Václavka a z Trenčína predsedu OV ČZPO Pavla Baďuru, veliteľa OV ČZPO Pavla Talčíka a tajomníka OV ČZPO Jána Mičáka. Osláv sa zúčastnili hasiči zo zborov: DPZ Stará Turá - mesto, Stará Turá n.p. Chirana, Lubina obec, Lubina Miškech, Paprad, Topolecká, Rudník, Hrašný Vrch a Hodulov Vrch. Najväčšiu zásluhu na zrealizovaní tejto stavby mali Ján Mikulec, Pavol Stančík, Ján Durec st. a Pavol Sabo, stavebný technik z MsNV Stará Turá.

Koncom septembra 1964, po dohode s okresným hygienikom, boli uvolnené priestory klubovne a skladu pri veži pre obchod s potravinami. Na výročnej členskej schôdzi boli do výboru prijatí Pavol Durec ml. a Zdenka Vojtková.

V roku 1965 bola brigádnická činnosť zameraná na údržbu hasičskej techniky, zbrojnice a jej okolia. Členovia DHZ Drgoňova Dolina odpracovali 65 brigádnických hodín na výstavbe hasičskej zbrojnice na Černochovom Vrchu a 54 brigádnických hodín na prístavbe garáží k hasičskej zbrojnici v Starej Turej. Na okrskovej súťaži v Lubine sa družstvo mužov umiestnilo na 2.mieste z 33 súťažiacich družstiev.

Aj v roku 1966 sa činnosť požiarneho zboru zamerala na brigády, na prípravu družstva mužov a dorastencov na okrskovú súťaž, ktorá sa nekonala. Uskutočnili sa dve miestne a jedno okrskové námetové cvičenia.

Rok 1967 bol pre Drgoňovu Dolinu, Durcovu Dolinu a Paprad významný. Od 1. októbra 1967 boli tieto osady so Starou Turou prepojené pravidelnou autobusovou linkou. Klubovňa pri schodišti v hasičskej zbrojnici bola uvolnená a upravená ako nocľaháreň pre šoféra autobusu. Na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor: Samuel Medňanský - predseda, Pavol Durec st. - veliteľ, Ján Durec st. - tajomník, Ján Urbančík - preventívny referent, Miroslav Durec - pokladník, Milan Klimáček - kultúrny referent, Pavol Stančík - organizačný referent, Gustáv Buno - hospodár, Pavol Stančík ml. a Ján Buno - revízori. Na okrskovej súťaži v Bzinciach pod Javorinou sa v tomto roku zúčastnilo družstvo žien, mužov aj dorastencov.

V roku 1968 MsNV Stará Turá pridelil hasičskému zboru vyradené auto T-805, pod podmienkou, že DHZ vybuduje ubytovňu pre šoféra autobusu. Do konca roka boli zabetónované základy a postavené obvodové múry. V auguste 1968 sa konala okrsková súťaž pod Skalkami, na ktorej sa zúčastnilo družstvo mužov, usporiadateľom bol DHZ Drgoňova Dolina a súťažilo 28 družstiev.

V roku 1969 začala činnosť hasičského zboru stagnovať. Na dostavbe ubytovne pre šoféra sa nepracovalo, nekonali sa žiadne kultúrne podujatia ani brigády. Družstvo mužov sa zúčastnilo na okrskovej súťaži v Hrachovišti. Na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor: Milan Klimáček - predseda, Ján Durec st. - veliteľ, Jaroslav Vojtek - tajomník, Milan Buno - preventívny referent, Miroslav Durec - pokladník, Samuel Medňanský - kultúrny referent, Ján Urbančík - organizačný referent, Gustáv Buno - hospodár a Pavol Durec st. - revízor.

V roku 1970 sa okrsková súťaž konala v obci Lubina Miškech, zúčastnilo sa na nej družstvo mužov a umiestnilo sa na 3.mieste. Ubytovňa pre šoféra autobusu ešte nebola celkom dokončená, najviac brigádnických hodín tu odpracovali Ján Durec st. a z občanov Ján Naď.

9. mája 1971 boli práce na ubytovni dokončené a 15. mája, po kolaudácii, bol nábytok šoféra presťahovaný. Mladí členovia zboru vrámci brigád opravili uvolnenú klubovňu. Ešte v apríli predseda zboru Milan Klimáček upresnil na OV ČZPO v Trenčíne členskú evidenciu zboru, priznanie hodností a zabezpečil chýbajúcu cvičnú výstroj. V spolupráci s veliteľom zboru Jánom Durcom st. a predsedom MsNV v Starej Turej Michalom Václavkom, zabezpečili pre DHZ novú striekačku PPS 12. Pavol Durec st. bol toho času členom OV ČZPO v Trenčíne a zabezpečil generálnu opravu auta T-805 vo vojenských opravovniach v Zlatovciach. Okrsková súťaž sa konala v Lubine a družstvo mužov sa umiestnilo na 11.mieste z 31 súťažiacich družstiev.

vznik3

V roku 1972 sa začalo pracovať na výstavbe vodného rezervára v Drgoňovej Doline. Dňa 25. novembra 1972 sa uskutočnila v hasičskej zbrojnici porada poslancov pred voľbami do zákonodarných zborov. Na návrh predsedu hasičského zboru bola na tejto porade dosiahnutá dohoda o výstavbe nového obchodu potravín v Drgoňovej Doline, formou prístavby k hasičskej zbrojnici zo západnej strany. Milan Klimáček na túto prístavbu vypracoval úvodný projekt pre radu poslancov MsNV v Starej Turej. Na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor. Predsedom sa stal Samuel Medňanský, veliteľ - Pavol Durec st., tajomník Ján Durec st., preventívny referent Ján Urbančík, pokladník - Miroslav Durec, hospodár - Gustáv Buno, kultúrny referent - Ján Klimáček, revízor - Milan Durec a po zmene bydliska prijal funkciu kronikára Milan Klimáček. Na okrskovej súťaži v Hrachovišti sa družstvo mužov umiestnilo na 11.mieste z 28 súťažiacich družstiev. Námetové cvičenie na Papradi sa konalo pri príležitosti slávnostného "predania" novej hasičskej zbrojnice Dobrovoľnému hasičskému zboru Paprad. Druhé okrskové námetové cvičenie sa uskutočnilo v Starej Turej.

V roku 1973 bol dokončený rezervár v Drgoňovej doline. Družstvo mužov sa zúčastnilo na okrskovej súťaži v Lubina Miškech a umiestnilo sa na 9.mieste z 30 družstiev. Hasičský zbor zasahoval pri troch požiaroch. Požiar na JRD Stará Turá - farma Paprad vznikol večer 18. júla, keď sa vznietilo asi 160 vagónov ďateliny a sena. Boj s ohňom trval 20 hodín a na zásahu sa zúčastnilo 13 hasičských zborov. Tento požiar dôkladne preveril členov a techniku DHZ. Striekačka PPS 12 pri tomto zásahu spotrebovala 160 litrov benzínu.

V roku 1974 sa družstvo mužov umiestnilo v okrskovej súťaži v Dolnom Sŕní na 3.mieste, zo 45 súťažiacich družstiev. Začiatkom septembra 1974 odovzdal MsNV v Starej Turej hasičskému zboru projektovú dokumentáciu prístavby obchodu potravín k hasičskej zbrojnici. Zodpovedný za realizáciu prístavby bol Ján Durec st., tajomník DHZ, ktorý bol aj poslancom v MsNV Stará Turá. Do konca roka boli vybudované základy nového obchodu.

V roku 1975 bola dokončená hrubá stavba aj so zastrešením. Odpracovalo sa spolu 1680 brigádnických hodín. Muži a dorastenci sa v tomto roku zúčastnili na okrskovej súťaži v Lubine a obidve družstvá sa umiestnili na 2.miestach.

V roku 1976 bolo na prístavbe k zbrojnici, generálnej oprave zbrojnice a údržbe hasičskej techniky odpracovaných 2120 brigádnických hodín. Okrsková súťaž sa konala na vrchu ROH a družstvo mužov sa umiestnilo na 7.mieste z 31 súťažiacich družstiev.

Rok 1977 bol pre DHZ Drgoňova Dolina významný. Bola dokončená prístavba obchodu k hasičskej zbrojnici a 6. júna bol obchod presťahovaný z priestorov klubovne pri veži do nových priestorov. V septembri bola zahájená výstavba nového vodného rezerváru v Durcovej Doline a so súhlasom Štátnych lesov a MsNV v Starej Turej aj výstavba kultúrneho areálu na Dolinkách. Na okrskovej súťaži v Bzinciach pod Javorinou sa zúčastnili dve družstvá mužov.

V roku 1978 bol dokončený rezervár v Durcovej Doline. Činnosť zboru bola zameraná na brigády a kultúrne podujatia. Uskutočnili sa tri námetové cvičenia. V Krajnom sa na okrskovej súťaži zúčastnili dve družstvá mužov, ktoré obhájili prvú a druhú výkonnostnú triedu.

V roku 1979 uplynulo 25 rokov od založenia DHZ v Drgoňovej Doline. Na družstevných lúkach u Vankov bola usporiadaná okrsková súťaž, na ktorej sa zúčastnilo 36 súťažiacich družstiev. Družstvo mužov sa umiestnilo na 6.mieste. V tomto roku absolvovali členovia zboru tri námetové cvičenia. Bola dokončená aj výstavba kultúrneho areálu na Dolinkách.

V roku 1980 bola brigádnická činnosť zameraná na údržbu hasičskej techniky, renováciu zbrojnice a zber kovového šrotu. Do Kovošrotu n.p. bolo odovzdaných 20 ton šrotu. Okrsková súťaž sa v tomto roku nekonala. DHZ Drgoňova Dolina usporiadal 27. septembra okrskové taktické námetové cvičenie, na ktorom sa zúčastnilo 10 hasičských zborov. Na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor: Samuel Medňanský - predseda, Pavol Durec st. - veliteľ, Jaromír Vojtek - tajomník, Miroslav Durec - pokladník, Ján Durec st. - kultúrny referent, Ján Urbančík - preventívny referent, Milan Durec - referent mládeže, Gustáv Buno - hospodár, Ján Buno - hlavný strojník, Ján Klimáček a Viliam Vašek - revízori.

V roku 1981 sa konala pohárová súťaž hasičských družstiev o Putovný pohár mesta Stará Turá, na lúkach u Vankov, ktorú usporiadal DHZ Drgoňova Dolina. Na okrskovej súťaži v Lubina Miškech sa zúčastnilo družstvo mužov a umiestnilo sa na 5.mieste.

V roku 1982 odpracovali členovia zboru 430 brigádnických hodín na údržbe hasičskej techniky a zbrojnice.

26. júna 1983 DHZ usporiadal obvodovú súťaž požiarnických družstiev na lúkach u Vankov. Zúčastnilo sa 36 družstiev a družstvo mužov skončilo na 10.mieste. V júli sa družstvo mužov zúčastnilo na súťaži o Putovný pohár mesta Stará Turá. A na okrskovej súťaži, ktorá bola v Hrachovišti sa družstvo mužov umiestnilo na 5.mieste.

V roku 1984 sa začalo na západnej strane hasičskej zbrojnice s prístavbou garáže pre požiarnu techniku. Bolo odpracovaných 750 brigádnických hodín. Družstvo mužov súťažilo v okrskovej súťaži na Papradi. Na výročnej členskej schôdzi boli do výboru zvolení títo členovia: Samuel Medňanský - predseda, Pavol Durec - veliteľ, Ján Klimáček - tajomník, Ján Urbančík - preventívny referent, Miroslav Durec - pokladník, Ján Durec st. - kultúrny referent, Gustáv Buno - hospodár, Milan Durec a Viliam Vašek - revízori, Jaroslav Buno - hlavný strojník, Vladimír Václavek - referent CO.

V roku 1985 bolo na prístavbe garáže odpracovaných 480 brigádnických hodín. Bol vyčistený vodný rezervár v Drgoňovej Doline. Na okrskovej súťaži vo Vaďovciach sa zúčastnili dve družstvá mužov, ktoré sa umiestnili na 2. a 9.mieste.

V roku 1986 boli dokončené práce na prístavbe. Spolu s novou garážou boli vymaľované všetky priestory hasičskej zbrojnice a ponatierané všetky okná. Na okrskovej súťaži v Lubine sa zúčastnilo družstvo mužov. Konalo sa námetové cvičenie.

V júni 1987 pridelilo MsNV DHZ v Drgoňovej Doline staršie cisternové hasičské auto CAZ z DPZ Stará Turá - mesto. Družsto mužov súťažilo na okrskovej súťaži v Krajnom.

Obvodových súťaží, v rokoch 1988 a 1989, sa zúčastnili dve družstvá mužov a jedno družstvo žien. Naďalej sa formou brigád udržiavala hasičská zbrojnica a jej okolie, opravovala sa požiarna technika a hasičský výstroj.

Do roku 1990, ktorý bol prvý po Nežnej revolúcii vstupoval zbor s istými obavami. Nakoniec sa jeho činnosť uberala rovnakým smerom ako po minulé roky. Odpracovalo sa 620 brigádnických hodín, družstvo mužov sa zúčastnilo obvodovej súťaže.

DHZ Drgoňova Dolina usporiadal v roku 1991 obvodovú súťaž na družstevných lúkach u Vankov. Na súťaži sa zúčastnilo len 17 družstiev mužov a 2 družstvá žien. Za DHZ súťažilo družstvo mužov a družstvo žien. Na výročnú členskú schôdzu prišli aj zástupcovia OV ČZPO z Trenčína, zástupca UV ČSZPO z Prahy, ktorý sa obdivne vyjadril o činnosti DHZ a zástupcovia MsNV v Starej Turej. Zástupca UV ČSZPO z Prahy vyjadril hasičskému zboru obdiv a úctu. Zbor mal k tomuto dátumu 60 členov.

Od 1. januára 1992 nadobudol platnosť Požiarny štatút mesta Stará Turá, ktorým sa museli riadiť všetky hasičské zbory. Odvádzanie daní z kultúrnej činnosti ohrozilo aj kultúrnu činnosť DHZ. Na obvodovej súťaži sa zúčastnilo družstvo mužov a družstvo žien, ktoré sa umiestnilo na 1.mieste. V okresnej súťaži získalo družstvo žien 2.miesto.

Roky 1993 a 1994 boli zamerané na brigádnickú činnosť, údržbu požiarnej techniky a čistenie vodných rezervárov. Na obvodovej súťaži v Krajnom, v roku 1993, sa zúčastnilo len družstvo mužov, v nasledujúcom roku v Čachticiach súťažilo aj družstvo žien. Výročná členská schôdza sa konala v znamení osláv 40. výročia založenia hasičského zboru.

V roku 1995 bol zaznamenaný úbytok členov v hasičských zboroch. Dôvodom bolo nedocenenie významu dobrovoľnej hasičskej ochrany. DHZ Černochov Vrch zanikol. Ochranu a prevenciu pred požiarmi prevzal v tejto osade DHZ Drgoňova Dolina. Na obvodovej súťaži v Podolí sa zúčastnilo družstvo mužov.

Po vzniku nových krajov a okresov, v roku 1996 bol DHZ Drgoňova Dolina zaradený do novozriadeného OV SZHO v Novom Meste nad Váhom. 16. novembra 1996 sa uskutočnilo ustanovujúce okresné valné zhromaždenie Dobrovoľnej hasičskej ochrany (ďalej DHO), na ktorom bol zvolený výbor:

Bc. Jozef Smolinský - predseda OV DHO
Peter Hučko - podpredseda OV DHO
Bohumil Trúsik - veliteľ OV DHO

Za hasičský zbor v Drgoňovej Doline, bol ako jeho zástupca v OV DHO zvolený Jaroslav Durec. Počtom členov 58 sa zbor zaradil na 4.miesto v okrese a bol priradený do 5. okrsku. V Hrašnom sa obvodovej súťaže zúčastnilo družstvo mužov. Vo výbore došlo na výročnej členskej schôdzi k zmenám a do výboru boli zvolení mladí požiarnici: Ladislav Václavek - preventívny referent, Ivan Klimáček - hlavný strojník a Ing. Igor Durec - revízor.

V roku 1997 sa družstvo mužov zúčastnilo na súťaži Okresné kolo v Kálnici, umiestnilo sa na 1.mieste zo 46 družstiev a získalo titul "majster okresu". Na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor: Samuel Medňanský - predseda, Pavol Durec st. - veliteľ, Ján Klimáček - tajomník, Ladislav Václavek - preventívny referent, Miroslav Durec - pokladník, Ján Durec st. - kultúrny referent, Gustáv Buno - hospodár, Ing. Igor Durec, Viliam Vašek a Ján Medňanský - revízori, Ivan Klimáček - hlavný strojník, Jaroslav Durec - člen. DHZ mal k tomuto dátumu 58 členov.

V roku 1998 vyvrcholili problémy s poruchovosťou striekačky PPS 12, ktorá úplne zlyhala priamo pred pohárovou súťažou v Zemianskom Podhradí. Obidve družstvá mužov súťažili so zapožičanou striekačkou PPS 12 z DHZ Paprad. Napriek týmto problémom sa umiestnili na 2. a 3.mieste zo 42 súťažiacich družstiev, čo potvrdilo dokonalú prípravu a zodpovednú prácu veliteľa zboru Pavla Durca st. Po súťaži sa, vďaka Mestskému úradu v Starej Turej a sponzorom, podarilo zabezpečiť finančné prostriedky na novú striekačku PPS 12, ktorá bola v ústredných skladoch SZHO v Martine prevzatá v decembri 1998.

Rok 1999 preveril DHZ v boji proti požiarom a iným prírodným katastrofám. V júni sa niekoľko dní odstraňovali škody spôsobené veľkými povodňami, ktoré boli najväčšie za posledných 100 rokov. Zbor zasahoval pri dvoch požiaroch. Na okresnej súťaži na Hrubej Strane sa zúčastnili dve družstvá mužov. Jedno družstvo mužov sa zúčastnilo na ďalších pohárových súťažiach: Sobotište, Turá Lúka a Cerová Liesková.

V roku 2000 primátor Starej Turej Ing. Ján Kišš zabezpečil výmenu auta T-805 za hasičské auto skriňová AVIA z Chirany a.s. Stará Turá. V tomto roku, okrem iného, boli dôkladne skontrolované všetky požiarne hydranty v regióne. V okresnej súťaži v Novom Meste nad Váhom sa družstvo mužov umiestnilo na 3. mieste a za najlepší útok (22,11 sec.) získalo Putovný pohár prednostu OV v Novom Meste nad Váhom. Družstvá žien a mužov sa zúčastnili na ďalších pohárových súťažiach, ktoré usporiadali: Podbranč, Cerová Liesková, Hrašné, Turá Lúka a Brezová pod Bradlom.

Rokom 2001 vstúpil DHZ Drgoňova Dolina do nového storočia, respektíve tisícročia. Vďaka obetavej a poctivej práci členov výboru, finančnej podpore sponzorov a podpore zo strany Mestského úradu v Starej Turej, bola i v tomto roku požiarna technika udržiavaná vo veľmi dobrom stave. Družstvá mužov a žien sa zúčastnili "Okresného kola pripravenosti" v Čachticiach a obidve družstvá sa umiestnili na 1.miestach. V krajskom kole skončili muži na 4.mieste a ženy na 6.mieste a v pohárovej súťaži na Hrubej Strane sa družstvo mužov umiestnilo na 1.mieste.

Na výročne členskej schôdzi bol zvolený nový výbor v zložení: Ing. Igor Durec - predseda, Jaroslav Durec - podpredseda veliteľ, Ladislav Václavek - podpredseda prevencie, Jaroslav Klimáček - tajomník, Miroslav Durec - pokladník, Ján Durec st. - organizačný referent, Pavol Durec - materiálno-technický referent, Martin Jarábek - hlavný strojník, Viliam Vašek - revízor. Odstupujúci predseda Samuel Medňanský pôsobil vo výbore 46 rokov, z toho 31 rokov ako predseda. Ako zakladateľovi DHZ, za vynaloženú prácu a úsilie, ktoré sa odrazili aj v dosiahnutých úspechoch, mu bol udelená funkcia "čestného doživotného predsedu". DHZ mal k tomuto dátumu 60 členov.

S brigádnickou činnosťou sa začalo v jarných mesiacoch v roku 2002. Bolo odpracovaných 673 brigádnických hodín, brigády boli zamerané najmä na údržbu požiarnej techniky. V súťaži pripravenosti v Trenčianskych Bohuslaviciach sa družstvo mužov umiestnilo na 1.mieste a s najlepším útokom (20,29 sec.) obhájilo Putovný pohár prednostu OV v Novom Meste nad Váhom. V pohárových súťažiach sa družstvo mužov umiestnilo na 9.mieste na Hrubej Strane, na 1.mieste v Žihárci, kde súťažili aj družstvá z Moravy a južného Slovenska (s najlepším útokom 19,00 sec.) a na 1.mieste v Moravskom Lieskovom, kde získalo Podjavorinský pohár (za útok 19,39 sec.). V roku 2002 mal DHZ tri výjazdy k požiarom.

Rok 2003 prebehol v znamení zvýšenej brigádnickej aktivity. Bola zameraná najmä na dokončenie výcvikového areálu pod Skalkami. Mestský úrad v Starej Turej zabezpečil rozhrnutie navozenej hliny, Pôdohospodárske družstvo Stará Turá jej úpravu a výsev trávového semena, ktoré zakúpila sponzorská firma LOBBE DOLINY. Okrem výcvikového areálu boli brigády venované aj údržbe hasičskej techniky, zbrojnice a vodných rezervoárov. V okresnej súťaži pripravenosti v Trenčianskych Bohuslaviciach sa družstvo mužov umiestnilo na 1.mieste, postúpilo na krajskú súťaž a obhájilo putovný pohár. Družstvo žien sa umiestnilo na 2.mieste. Družstvá sa zúčastnili aj na ďalších pohárových súťažiach: na Podbranči, v Sobotišti, v Trenčianskych Bohuslaviciach, v Moravskom Lieskovom, na Hrubej Strane a v Žihárci.

Po výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala 27.decembra 2003 v sále hasičskej zbrojnice, vstúpil DHZ Drgoňova Dolina do roku 2004, ktorý je preň jubilejný. Všetci členovia si pripomenú 50 rokov, ktoré uplynuli od jeho založenia.

V predchádzajúcich častiach tejto publikácie sme Vás, po jednotlivých rokoch, stručne oboznámili s činnosťou DHZ, s technickým vybavením a s výsledkami, ktoré jednotlivé družstvá dosiahli na rôznych súťažiach. Činnosť zboru bola od jeho založenia smerovaná predovšetkým na protipožiarnu ochranu. Dôslednou prevenciou, výcvikom družstiev, miestnymi a okrskovými námetovými cvičeniami, údržbou hasičskej techniky, ktorá je v najvyššom stupni pohotovosti a školeniami členov zboru (preventívnych referentov, veliteľov, strojníkov) sa dosiahlo, že hasičský zbor je pripravený plniť náročné úlohy pri ochrane majetku, a čo je najdôležitejšie, aj zdravia a životov občanov.

Zároveň musíme povedať, že je treba vážiť si spoluprácu s ostatnými hasičskými zbormi, nielen pri zásahoch, ale aj počas súťaží a pomoc pri brigádnických a iných verejno-prospešných aktivitách.

Od založenia DHZ v Drgoňovej Doline sa rozvíjala aj kultúrna činnosť. Finančné prostriedky získavané poriadaním tanečných zábav boli použité na ďalšiu kultúrnu činnosť. Poriadali sa viac-dňové autobusové zájazdy, pre členov s rodinnými príslušníkmi, po celej bývalej Československej republike. Boli to napríklad zájazdy na Agrokomplex Nitra, do Slušovíc, k termálnym kúpaliskám v Podhájskej a v Diakovciach, do Tatier, návštevy pamätných miest SNP a stretnutia s priamymi účastníkmi bojov v Podjavorinskej oblasti, oslavy MDŽ a MDD s rodinnými príslušníkmi a posedenia s dôchodcami. Ďalej to boli oslavy oslobodenia Starej Turej, oslavy výročia SNP na Vrchu ROH, oslavy bratstva Čechov a Slovákov na Javorine a iné podujatia. Kultúrna činnosť zjednotila kolektív hasičského zboru, a čo je nemenej dôležité, pomohla získať pochopenie zo strany rodinných príslušníkov pre členov a ich prácu v hasičskom zbore.

Z archívnych podkladov, kroniky a zápisníc spracoval Milan Klimáček.

Späť hore

Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat